Pietny akt 71. výročia oslobodenia Bratislavy vo mne vyvolal akúsi tŕpku príchuť. Niektorí ľudia, zaslepení prozápadnou propagandou, kde všetko americké je dobré a všetko ruské zlé , začali považovať oslobodenie Slovenska sovietskou armádou za začiatok novej okupácie a totality. Ľudia, ktorí toto začali rozširovať, nemôžu zmeniť históriu a nemôžu spochybniť úlohu sovietskej armády pri oslobodzovaní našej krajiny, nuž hľadajú iný spôsob ako zaujať verejnosť, polarizovať spoločnosť a potlačiť posledné zvyšky slovanskej spolupatričnosti v ľuďoch, ktorí stále nesúhlasia s politikou západných krajín. Čo je horšie, tieto názory, ktoré pasujú ruských vojakov – osloboditeľov do pozície okupantov sa nešíria len internetovými diskusiami ale sú verejne prezentované politikmi, ktorých sympatizanti sa neboja označiť ľudí s iným názorom na túto udalosť za komunistov, boľševikov, či stalinistov. Ja však vravím, že moji tvoji ale aj ich starí rodičia či rodičia mohli spoločne partizánčiť v horách, skrývať sa v úkrytoch, umierať vo vypálených dedinách alebo sedieť vo vlakoch do táborov, preto je pri takýchto udalostiach dôležite zabudnúť kto sympatizuje s pravicou či ľavicou a priznať si historické fakty. A tým faktom zostáva, že z veľkej miery musíme za oslobodenie našej krajiny poďakovať sovietskej armáde a jej vojakom. Vojaci sovietskeho zväzu, ktorí sa vydali na niekoľkotisícovú púť z domova do našej krajiny pričom množstvo z nich sa už k svojím rodinám a do svojej vlasti nikdy nevrátilo, nemôžu za ďalšie povojnové smerovanie našej krajiny. Treba si uvedomiť, že títo vojaci, pochovaní v stovkách hroboch na Slavíne, na Dukle ale aj na iných miestach Slovenska oslobodili našich starých rodičov, rodičov ale aj nás od fašizmu do ktorého sme ako satelitný štát Nemecka vďaka naším politickým predstaviteľom v tom čase tak nešťastne spadli. Vtedy sme bojovali a vyhrali.
Teraz tiež bojujeme .Každý za to, v čo verí a zato čo si myslí, že je správne. Všetci však bojujme za to, aby súčasná politika nemenila pohľad na niektoré historické udalosti a aby sme si ich dokázali patričnou miernou a aj s pribúdajúcimi rokmi stále oceniť.
Aby sme si tieto výročia dokázali aspoň jeden deň v roku s úctou a bez zbytočných provokácií pripomenúť a aby sme neznevažovali pamiatku mŕtvych vojakov ktorí padli preto, aby sme my mohli žiť. Ja im vzdám hold. Aj keď len malou spomienkou. Tak ako tento rok. Tak aj na budúci. Hoci k nám prišli z východu.
A keď už sme sa dostali do časov, že toto moje počínanie budem musieť obhajovať, tak ho aj obhájim. A keď budeš rozmýšľať, čo spravíš ty , spomeň si na svojich starých rodičov, ktorí sovietskych vojakov vítali s radosťou lebo svet v tom čase zbavili šesťročného utrpenia.