Českú a slovenskú cenu za posilnenie euroatlantických vzťahov na bezpečnostnej konferencií GLOBSEC si 16.apríla príde do Bratislavy prevziať bývala ministerka zahraničných vecí Spojených štátov amerických Medeleine Albrightová.
V rámci posilnenie transatlantických vzťahov sa Albrightová začala v časoch svojej najväčšej popularity urputne angažovať vo veci politiky Juhoslávie- na srdci jej ležal záujem etnických Albáncov, ktorých bolo nutné zachrániť od srbskej nadvlády a politiky Slobodana Miloševiča.
Spojencom pani ministerky sa stal Hashim Taci ( neskôr nazývaný aj „darling of Albright“) a jeho Kosovská oslobodzovacia armáda (UČK), ktorú pred ,, spojenectvom“ so Spojenými štátmi americkými nenazval nikto inak ako teroristická organizácia. UČK sa pod zámienkou porušovania ľudských práv a genocídy etnických Albáncov na území Kosvova dostala do konfliktu s Juhoslovanskou vládou, ktorý prerástol do občianskej vojny, ktorá bola spúšťačom pre ďalšiu činnosť lady Albright.
Letecké bombardovanie Srbska, ktoré Albrightová odsúhlasila a dodnes sa ním hrdí, bolo prvou bojovou misiou NATO, proti suverenite štátu a najväčšie bombardovanie v Európe od druhej svetovej vojny. Letecké bombardovanie Srbska nezranilo len pomyselné srdce všetkých slovanských národov (bombardované bolo aj územie Vojvodiny, v ktorej dodnes žijú Slováci),bolo aj akousi prvou hrozbou pre celý svet. Zrazu tu bolo NATO, ktoré len tak môže zhadzovať bomby na civilné obyvateľstvo a narušovať suverenitu štátov.
S počítaním civilných obetí však na svetlo vyplávali aj iné fakty. Zistilo sa že bombardovanie bolo zahájené bez mandátu OSN a britská parlamentná komisia a OBSE ( Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe) potvrdila, že dvetisíc mŕtvych kosovských Albáncov, pripisovaných Srbom bolo dielom UČK s cieľom vyvolať občiansku vojnu. S akým cieľom teda Albrightová randila s Tacim teda zrejme netreba nejako obšírnejšie vysvetľovať. Žeby si delili úlohy – ja spravím to a ty to ?!
Na jednej strane stojí cca dvetisícpätsto srbských civilných obetí , na druhej nezávisle Kosovo, prvá americká vojenská základňu na území Európy a Albrightovej rozbiehajúci sa biznis na Balkánskom polostrove (spoločnosť Albright Capital Management sa totiž zúčastnila na privatizácií kosovského Telekomu). Pýtam sa, čo má väčšiu cenu ?
Pre Albrightovú ľahko povedať. Tá totiž už v roku 1996 na otázku reportérky v televíznej relácií ,,60 minút“ či pol milióna mŕtvych irackých detí stálo za sankcie OSN voči Iraku odpovedala takto: „Myslím, že je to veľmi ťažké rozhodnutie, ale cena… Myslíme si, že to za to stálo“ Milá pani. A hlavne, že aj úprimná. Aj to sa cení.
V roku 2012 ju pri krste knihy v jednom z Pražských kníhkupectiev konfrontovala skupina ľudí s fotografiami z bombardovania. Chceli na ne podpis, lebo podľa nich je aj to jej dielo. To , že ani nesklonila hlavu ma neprekvapilo. To, že ľudia ešte nezabudli, áno. Ale pozitívne.
A keby už Albrightová počas svojej politickej kariéry spravila hoci čo dobré začo by si vyššie spomínanú transatlantickú cenu zaslúžila , na „humanitárne bombardovanie Juhoslávie“ nikdy nezabudnime. A nikdy jej takúto vec neodpustime. Srbi dodnes neodpustili. Pre nich je to stále balkánska mäsiarka. A takým by sa ocenenia dávať nemali…
Ako ju privítali Česi vieme, ako ju ale privítame my ? Či ľudia stále nezabudli a neodpustili zistíme už 16.apríla.