janan

Kniha Sekerou a nožom od Pišťánka a Tarageľa musí byť stiahnutá zo zoznamu povinnej literatúry ! Toto požadujú cirkevní predstavitelia, učitelia a riaditelia škôl.

Keď sme boli malí, čítavali nám rodičia rozprávky .Chudobný Jano sa vybral do sveta prekonal rôzne prekážky a našiel si princeznú.  Škaredé káčatko, ktorému sa všetci vysmievali sa stalo krásnou obdivovanou labuťou. Princ mal toľko trpezlivosti, nevzdal sa a vyslobodil Šípkovú Rúženku. Dievčine Maruške pre jej dobré srdiečko pomohli aj samotní dvanásti mesiačikovia.

Keď sme boli malí, čítavali nám rodičia rozprávky. Načo sme ich čítali? Lebo nám niečo dali. Ukázali nám, že o šťastie treba bojovať. Nevzdať sa. Byť trpezlivý. Byť dobrý.  Ľúbiť. Ukázali nám že zlo musí byť potrestané, že krivdy nesmú byť zabudnuté. Že nesmieme druhým ponižovať, odsudzovať. Že aj keď si chudobný, škaredý, máš právo bojovať o svoje šťastie. Že treba vedieť pomoc prijímať, ale aj druhým pomáhať.

Neskôr sme v škole čítali napríklad Sama Chalupku – Mor ho.

No zahyň, studom večným zahyň, podlá duša, 
čo o slobodu dobrý ľud môj mi pokúša.
Lež večná meno toho nech ovenčí sláva,
kto seba v obeť svätú za svoj národ dáva.
A ty mor ho! — hoj mor ho! detvo môjho rodu,
kto kradmou rukou siahne na tvoju slobodu;
a čo i tam dušu dáš v tom boji divokom:
Mor ty len, a voľ nebyť, ako byť otrokom.

Načo sme ho čítali? Aby v nás bola prebudená láska k národu. Aby sme si začali uvedomovať, že nežijeme len v rodine, v škole, na ulici s kamarátmi, ale že sme súčasťou čohosi väčšieho. Čohosi čo spája aj Blaváka, Oraváka aj Východňára. Že sme súčasťou národa. Že ho máme milovať, chrániť a bojovať zaň.

Ďalej sme čítali Tri gaštanové kone, Ženský zákon, Statky – zmätky. Načo sme to čítali ?  Aby sme sa v ťažkých časoch dospievania zoznámili s láskou. Pravou láskou. Láskou, ktorá nesmie byť vynútená. Kúpená. Predaná. Láskou, ktorá prekoná všetky prekážky. Vydrži.

Potom sme dostali do rúk Živý bič alebo Červené víno . Načo sme to čítali ? Spoznali sme, v akej dobe žili naši predkovia. Že tu bola hrozná doba. Chudoba. Sociálna nespravodlivosť. Útlak. Strach. Bytostný nedostatok. Naučili sme sa vážiť si  plné chladničky, plné skrine, teplé izby. Naučili sme sa vážiť , že nemusíme pracovať tvrdo na poliach, s dobytkom, že sme mali relatívne pokojné  detstvo.

Načo sme čítali knihy Námestie svätej Alžbety, Keby som mal pušku alebo Smrť sa volá Engelchen? Aby sme prišli na to prečo je mier taký dôležitý. Aké sú hrôzy vojny, prenasledovania, politiky, neznášanlivosti.

A dnes, dnes budú deti čítať Pištánka a Tarageľa – Sekerou a nožom. ,,Ján bol taký vzrušený, že nevedel čo skôr,či má vyzliekať Annu, či sťahovať gate. Čo ak prídu starí? Napokon sa vyzliekol . Anna nechtiac zbdala jeho stoporený úd.Vo svetle televízora vyzeral ešte väčší, ako bol v skutočnosti. Anna sa tak zľakla, že jej panenská blana praskla skoro sama od seba.“ ( Pišťánek, Tarageľ, s.22-23)  

A ja sa pýtam načo budú žiaci čítať toto? Čo im to dá? Majú toho plné televízory, rádia, časopisy. Majú to doma, v partiách, na intrákoch.

Uvedomme si, že povinná literatúra nie je zbytočný prvok vo vyučovaní. Prináša deťom do ruky knihy, o ktoré by zrejme inak nezavadili. O ktoré by inak nemali záujem . A že primárnou funkciou takýchto diel je práve to, že v žiakoch rozvíjajú isté dobré vlastnosti, istý druh morálky, etiky, estetiky, kultúry, že im prinášajú poznatky z histórie. Že diela, ktoré sme čítali my, čítali aj naše mamky a otcovia, možno aj starí rodičia , a teda musia mať istú hodnotu. A ja sa pýtam akú hodnou má dielo Sekerou a nožom?

Viete si predstaviť žiakov na hodine, ktorí toto čítajú ? Čo to vyvolá? Akurát smiech. Deti sa začnú smiať, vykrikovať, podpichovať, iní sa budú hanbiť. Chtiac či nechtiac to vyvolá reakcie a učiteľ to s nimi bude musieť riešiť. A čo s nimi bude riešiť? Prvý sex? Toto je to, čo ma v deťoch vyvolať umelecké dielo ? Toto je to, čo sa má riešiť na pôde školy?

Niektorí hovoria cenzúra. Ja však hovorím, istý druh cenzúry musí byť aby sa zachovala kultúra v spoločnosti, ktorá bude postavená v budúcnosti práve na tých, ktorí zo škôl budú vychádzať. Nemôžeme prijať a zverejňovať všetko, len aby sme si mohli povedať, že je tu demokracia, sloboda slova a ja neviem čo ešte. Nemôžeme to robiť len preto, aby sme ukázali aká sme moderná krajina. Hlavne nie v takej oblasti ako je školstvo. Veď samotné školstvo sa výberom takýchto diel dehonestuje, ponižuje, zosmiešňuje a reprezentuje v zlom svetle.

Nemám proti knihe od pána Pištánka a Tarageľa nič. Nech si ju detí prečítajú. Doma. Počas voľného času. Aj táto kniha im má čo povedať. A bude pre nich zaujímavá. Ale povinná literatúra je tu nato, aby sa deťom dostali do rúk knihy, ktoré by pre nich inak zaujímavé neboli a ktoré  by si inak neprečítali. Máloktoré dieťa by si totiž sám od seba prečítalo Mor ho, Tri gaštanové kone alebo Živý bič. A toto sú skutočne hodnotné diela, ktoré sú pýchou našej kultúry, histórie, nášho národa. Takéto diela sú klenom nášho umenia, mali by byť príčinou našej národnej hrdosti.

A ak sa ďalšie diela od Timravy, Šoltésovej, Zelinovej , Ferka Kukučína, Tajovského, Mnačka, Tatarku, nedosali do učebných osnov na úkor tohto, tak Boj ochraňuj nás a chúdence deti, vzhľadom na to že už nielen v médiách ale aj vo verejnej inštitúcií sa im do hláv tlačia takéto veci. Školstvo musí totiž svojím obsahom ponúkať aj v tejto dobe alternatívu a nerobiť zo seba otroka modernej spoločnosti.